Yuiitsu no ai-1

11. února 2011 v 15:32 |  Yuiitsu no ai
Zapni ↓↓↓ pesničku
Blog Wselicoine uvádza poviedku...
....Yuiitsu no ai- prvý diel



Zobudila som sa niekedy o pol siedmej. Slnko vonku priemne pražilo a mne sa nechcelo vstávať. -pípípípípípí- Budík stále pípal a ja som sa márne načahovala, aby som ho vypla. Do izby vošla mama a vypla budík, ktorý mi toľko rezal uši. "Vstávaj, za chvílu ti predsa pôjde autobus..." Úplne som zabudla. Veď 13-ka ide už o trištvrte na sedem. mala som len 15 minút. Rýchlo som bežala do kúpeľne, aby som sa umyla a obliekla. Schitila som hrianku položenú na tanieri a utekala som na autobus. Čakaltam aj Akio-  najkrajší a najoblúbenejší chlapec z našej školy. Začervenala som sa a podyšla som k nemu. "Ahoj,  aj ty bývaš niekde tu poblíž?" Spýtala som sa nesmelo  a v mysli sa mi zrazu premietali všetky možné vysvetlenia, prečo som ho nemala osloviť. "Áno, bývam tam na kopci, ale ešte idem s kamošmi do klubu." Spýala som sa sama seba, prečo mi to vlastne hovorí, ale kašlala som na to. Bola som rada, že mi vôbec odpovedal. Ale nejak som sa nazdávala, že ku mne niečo cíti. No asi je to zasa moje chabé myslenie. Konečne prišiel autobus. V tom zmätku som sa, keď som nastupovala potkla a padla som Akiovi rovno do náručia. Do kelu, to je trapas. Ale Akio ma pevne zovrel a postavil na schodíky autobusu. Opäť som sa začervenala, rozpačito usmiala a poďakovala som- ako sprostá, mám jednoducho vrodené, že v takejto situácii sa neviem vynájsť. sadla som si ku oknu a dúfala, že Akio si ku mne sadne. Ale on išiel  dozadu za nejakov partou. Povzdychla som si a pozrela som sa cez okno. Slnko strašne pražilo, mačky sa vyvalovali na  poduškách alebo na deách kde si deti robili piknik. "Len ja sa musím smaži´t v škole, že?" Zahundrala som si po pod nos a zrazu ma niekto mykol za pleco. "Prepáč!" Ospravedlňuje sa červenovlasý chalan ktorý sa potkol o menší schodík v autobuse. "To nič, keď chceš, sadni si vedľa mňa. Je tu volné." Povedala som a pousmiala som sa na chlapca. "Arigato! Ja som Katsuro. Myslím, že ty si Naomi. Chodíme spolu do triedy..." "Vážne? No...tak ahoj Katsuro! Tešíš sa na prvý deň v škole?" Opýtala som sa a čakala niečo, -no ani nie, ale veď, možno ujde- alebo -trochu, prosím ťa, bol by som veľmi rád, kebyže ma prevedieš po škole- ale on nie. "No......vieš. Ja som v tej triede už dlho, len ty si ma moc nevšímaš." Začervenal sa a potom sa na mňa kútikom oka pozrel. Začervenala som sa. "T-to som až taká nevšímavá?" Nemožné. JA som nemožná. Prečo som zahľadená iba do Akia? Čo nejestvujú aj iný? Nie. Pre mňa iba tento jedniný. Keď sme vyšli z autobusu, vonku čakal Katsuo. Doteraz som si Katsua a Katsura nemýlila. Ale líšia sa iba jediným znakom!!! Materské znamienko. Katsuo má znamienko nad hornou perou a Katsuro pod spodnou perou. No nie je to irónia? Ináč vyzerajú nerozpoznateľne...."Ahoj Katsuo!" Oslovila som ho a obímula okolo krku. Katsuo bol môj najlepší kamarát. Nikomu okrem Katsua a Nicky- spolučiačky z Ameriky, som neverila. Katsuo sa uškrnul a povedal zasa ďalšiu uštipačnú poznámku- ako vždy. "Nechcela by si hrebeň? Či ťa mama tak hnala na autobus, že máš také strapaté vlasy?" No, i keď musím uznať, že aj jedno aj druhé bola pravda. Ale to mu nepriznám. Celou cestou do triedy som samorejme ako vždy zapierala. Keď sa vyučvanie skončilo, Katsuo ma odvliekol do suterénu školy- vraj budeme vyvolávať duchov. Najprv som mu dohovárala, že je to blbos´t, ale však veď ke´d si nedá povedať. Katsuo a ja sme rozložili sviečky, zapálili sme ich a sadli sme si do kruhu, ktorý z nich bol vytvorený. Katsuo za zatváril vážne a povedal, že vyvoláme dcha lásky. Keď som sa ho spýtala prečo, nič nevravel, iba sa lepšie usadil a otriasol sa. "Dúúúúúúúúúch lááskýýýýýý......Dúúúúúúúúch lááskýýýýýýýý....." Bolo mi do smiechu až do tej jednej sekundy. Do tej maličkej sekundy, ktorú by som v živote neočakávala. na mojich perách som zrazu cítila niečie iné. Nebola som si istá, no zdalo sa mi, že sú Katsuove. Strhla som sa a Katsuo si ma pritiahol ešte bližšie a znova ma pobozkal......bola som ako v tranze.......-celkom pekný čas na prechádzku, čo?- Pomyslela som si......



POKRAČOVANIE NA BUDÚCE.....


        

Zapni ↓↓↓ pesničku
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aisy-chan Aisy-chan | 12. února 2011 v 10:46 | Reagovat

Fajnove :-)  :-D

2 wselicoine wselicoine | Web | 12. února 2011 v 10:51 | Reagovat

[1]: Diks Aisy :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama